Choď na obsah Choď na menu
 

Baníctvo v Dobšinej - históri

Baníctvo v Dobšinej - história
 

Začiatok baníctva v Dobšinej sa podľa historikov dáva do obdobia už pred vpádom Tatárov (1241-1242) a príjmy z dobšinských baní, ktoré plynuli do kráľovskej pokladnice kráľa Bela IV. sa spomínajú v roku 1243.  Železorudné ložiská mali najväčší a najtrvalejší význam a ich ťažba siaha do dávnej minulosti. V Dobšinej okrem početných ťažiarov - v minulosti rôznych banských a ťažobných spoločností značnú časť ťažby rúd, ako aj huty, vlastnil mestský magistrát, ktorý účinne podporoval podnikateľskú činnosť (započal ťažiť v roku 1850 v štôlni Dedičná a ťažba v nej sa skončila roku 1902 po dosiahnutí 1872 m dĺžky). V rokoch 1830-1913 sa tu knieža Coburg kúpou mnohých banských oprávnení stal najväčším podnikateľom a patrilo mu ložisko Starý vrch (Altenberg), Vlčia dolina (Wolfseifen), Skalisko (Steinberg), Včelínec (Biengarten) a Baniská (Massärter), kde sa ťažilo aj povrchovým lomovým spôsobom.  Vyťažená ruda sa prepravovala konskými povozmi do úpravní, napr.  na Mlynky až do roku 1897, kedy bola daná do prevádzky účelová lanovka na prepravu rudy. Zároveň od roku 1907 sa ruda pražila aj priamo na lokalite Včelínec a vo Vlčej doline. Z významnejších osobností aj gróf Andráši vlastnil huty a to v doline Slanej, kde sa v 19. storočí vyťažená ruda zhutňovala. Známa Rima-Muránska spoločnosť v oblasti Dobšinej začala pôsobiť v 2. polovici 19. storočia, avšak jej významnejšia činnosť sa začala až v 30. rokoch 20. storočia a to v banskom poli Georgi.

Takmer po celé obdobie Slovenského štátu (1939-1945) bola táto spoločnosť dominantným ťažiarom a získanú železnú rudu pražila v hutách vo Vlachove.  Meďnaté rudy sa v oblasti Dobšinej ťažili od 14. storočia v oblasti Zembergu a Čiernej hory. Po takmer storočnej prestávke v 15. storočí sa ťažba medených rúd obnovila a potom trvala až do 18. storočia, dokonca s prestávkami až do konca 19. storočia. Je zaujímavé, že na ťažbu Cu rúd sa tu väčšia spoločnosť nikdy nesústredila. Medené rudy sa ťažili na Čiernej hore, Gápli, Striebornom vrchu, Bukovci, Winzogu, Zembergu a Pekovej (Pechenberg), na žile Jeleniarka (Hirschkohlung), ale najmä zo žily Nebeská (Himmelskorn), zo šachty hlbokej asi 100 m, kde v 18. storočí pracovalo okolo 200 baníkov. Začiatkom 20. storočia šachtu zatopil veľký príval vody. Bola tu veľmi bohatá ruda. Medeno-strieborné rudy sa ťažili aj v sideritovej bani na Včelínci a na Baniskách. V 19. storočí ťažba Cu rúd postupne upadala a ku koncu storočia celkom zanikla. Začiatkom 20. storočia však boli početné pokusy obnoviť ťažbu Cu rúd, najmä zo žily Jeleniarka, ale po l. svetovej vojne sa ťažba Cu rúd úplne skončila.  

Ťažba nikel-kobaltových rúd má významnú a azda aj najčulejšiu éru baníctva v Dobšinej. Ložisko tu objavil saský ťažiar I.G. Schon roku 1780 a začal rudu ťažiť, ba dokonca za účelom získania koncentrátu aj spracúvať staré haldy. Do roku 1810 ťažba Ni-Co rúd silne potlačila ťažbu medených rúd (rudu spracovávala huta v Stratenej a čiastočne v Smolníku), avšak pre malý odbyt ťažba stagnovala, a to až do roku 1828. Odvtedy do konca 19. storočia nikel-kobaltovú rudu odoberala firma Evans & Askin z Anglicka. Ruda sa upravovala ručne v bani aj na povrchu, odtiaľ sa dopravovala konskými povozmi až na územie Čiech k rieke Labe a odtiaľ loďou do Anglicka. Toto obdobie znamenalo aj najväčší rozkvet baníctva v Dobšinej s kulmináciou v 70. rokoch 19. storočia. S týmto druhom baníckej ťažby súvisel aj najväčší rozkvet mesta Dobšiná (postavila sa radnica, kanalizácia, banícka škola a i.). Roku 1897 sa vyše 100-ročná éra ťažby Co-Ni rúd v Dobšinej pre pokles ceny na svetových trhoch, a najmä pre vyčerpanie rudnej zásoby v žilách skončila. Od roku 1897 do 1916 sa pokúšalo viac firiem obnoviť ťažbu, avšak ich aktivita sa skončila vyťažením iba malého množstva rudy zo zvyškovej zásoby ponechanej predchádzajúcimi ťažiarmi.

Zatiaľ čo v historických dobách sa vyhľadávanie rúd a ich ložísk realizovalo hlavne kutacím a banským spôsobom iniciovaným ťažiarmi a banskými spoločnosťami, systematická intenzívna geologicko-bádateľská aktivita začala až koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Geologicko-bádateľská činnosť sa aktivizovala úmerne s úpadkom klasického baníckeho prieskumu v dobe úpadku baníctva v Dobšinej. Na geologických prácach sa tu podieľali významní európski bádatelia, medzi ktorých sa zaradili aj Česi a Slováci, dokonca aj dobšinský rodák Rozlozsnik, 1914, 1915, 1935.  Pre úplnú informovanosť je potrebné uviesť pánov Beaudant, 1823; Cotta, 1961; Foullon a Noth, 1878; Mikulík, 1880; Melcer, 1897; Voit, 1900; Gessel, 1905; Volditich, 1912; Ahlburg, 1913; Papp, 1915, 1919; Stejskal a Vachtl, 1936; Ulrich, 1936; Goll, 1937; Lotze, 1942.  Geologicko-prieskumné práce, ako aj ťažobná činnosť po II. svetovej vojne sa sústredili na verifikáciu archívnych údajov a na preverenie hĺbkového a smerného pokračovania žíl, resp. na preskúmanie nových rudných indícií. Geologický prieskum v rokoch 1951-1956 realizoval Východoslovenský rudný prieskum a ukončil ho výpočtom rudnej zásoby (Hladík, 1958). Sprístupnili sa najdôležitejšie banské diela v zembersko-tereziánskom úseku (Nádej, Dlhý vrch, Terézia, Karol) s cieľom overiť pravdivosť archívnych údajov. Nové banské práce zisťovali možnosť nájsť nové rudné zásoby.

Výsledky prieskumu ukázali, že Ni-Co zrudnenie s hĺbkou klesá a že podstatná časť bilančných úsekov žíl sa vyťažila v minulosti. Žily v tejto oblasti sa skúmali v rokoch 1953-1955, a to najmä na úrovni Dedičnej štôlne (žila Martini, Tešnárky), kde sa skúmal aj rudný ťah Georgi, Coburg, Martin-Anna, Apolónia (oblasť Pod Roveň). Overilo sa 825 479 t kategórie Cl sideritu s 29,1 % Pe, 2,07 % Mn a 244 849 t kategórie C2 ankeritu s 10,29 % Pe, 1,17 % Mn (Hladík, 1958) a odhadlo sa, že sa v minulosti na Starom vrchu vyťažilo 15 mil. t, na Kruhovej 0,5 mil. t a z ložiska Rudolf 0,3 mil. t (Ilavský, 1960). Ťažobný prieskum sa robil v rokoch 1956-1966 a ťažba sa sústredila na rudné ložiská Georgi-Bonaventúra, Martini, Coburg a Apolónia. Posledný výpočet zásoby sideritu na ložiskách otvorených Dedičnou štôlňou sa urobil k 1.7.1969 a na základe toho sa navrhlo ukončenie ťažobných a prieskumných prác na ložisku. Ťažba v Dedičnej štôlni sa ukončila roku 1974.  Oblasť Dobšinej skúmali v šestdesiatych a sedemdesiatych rokoch aj naši rodáci Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc., ktorý pôsobil ako vysokoškolský profesor na Baníckej fakulte v Košiciach a RNDr. Ondrej Rozložník, keď obaja výrazne prispeli ku geologickému a ložiskovému poznaniu tejto oblasti. Aj ich štúdie umožnili oceniť dobšinský rajón odhadom prognóznych zdrojov, ktoré boli podkladom pre nový projekt vyhľadávacieho prieskumu. Výsledky prác z roku 1987-1992 (vrty na hĺbkové riešenie zembersko-tereziánskych žíl a žíl v oblasti rudného ťahu Georgi, ako aj sprístupnenie štôlní Nádej, Terézia, Karol) však iba potvrdili staršie údaje, že všetky bohatšie časti žíl sú vyťažené a že hĺbkový vývoj žíl je nepriaznivý.

Dobšiná a jej okolie bola objektom intenzívneho výskumu geofyzikov, medzi ktorých sa hrdo hlási aj rodák RNDr. Jozef Hricko, CSc.  Záverom k môjmu príspevku chcem upozorniť, že nielen rudy a ložiská preslávili Dobšinú, ale osobitne aj veľmi pestrá a zložitá geologická stavba s dokumentmi, ktoré majú vedeckú výpovednú hodnotu a to nielen v európskom, ale celosvetovom merítku. Niektoré paleontologické lokality s nálezmi skamenelín svedčia o geologickom veku a prostredí vzniku hornín, ktoré sú v okolí nášho mesta. Tieto nálezy skamenelín a cenné minerály sa našli tiež zásluhou kutacej a banskej činnosti a boli popísané mnohými bádateľmi, publikované a citované sú vo svetových odborných časopisoch. Za skutočnú vzácnosť považujem lokality Jerusalemberg, Biengarten, ale aj Foederata, Strieborný vrch a iné. V prílohe môjho príspevku predkladám aj niektoré reprodukcie nálezov fauny a flóry z najznámejších lokalít Biengarten a Jerusalemberg, dokazujúci prvohorný - mladopaleozoický (karbónsky) vek hornín. Sú z práce známeho maďarského paleontológa Gy. Rakusza z r. 1932, vydanej knižne v Budapešti. Práve uvedené lokality zasluhujú pozornosť aj dorastajúcej mládeže, ktorá má záujem o prírodné vedy a geológiu.

Do pozornosti odporúčam aj Geologickú mapu Slovenského Rudohoria v mierke 1:50.000 zostavenú a vydanú v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave (Bajaník a kolektív,1984, 1992). Na tejto mape je okolie nášho mesta podrobne kartograficky vyjadrené, čo je nepochybne poučné pre každého, kto má rád prírodu živú i tú z kameňa; K poznaniu okolia Dobšinej, ako môjho rodiska, som mal česť prispieť tým, že v knihe Mladšie paleozoikum Západných Karpát, vydanej anglicky i slovensky (autori A.  Vozárová, Vozár, 1988), sme podrobne opísali geologický vývoj a stavbu okolia s charakterizovaním najvýznamnejších geologických a paleontologických lokalít.

Spomeňme s úctou na všetkých, čo sa zaslúžili o banícku slávu nášho mesta a snažme sa aj my zanechať našim potomkom mesto s krásnym okolím, mesto so slávnou tradíciou, v ktorom sa oplatí žiť a pracovať.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

XEvil breaks CAPTCHA of Google, Facebook, Yandex, VKontakte, and 8400 others!

(MashaRix, 13. 12. 2017 21:33)

This message is posted here using XRumer + XEvil 4.0

XEvil 4.0 is a revolutionary application that can solve any antibot protection.
Captcha Solution Google (ReCaptcha-1, ReCaptcha-2), Facebook, BING, Hotmail, Yahoo,
Yandex, VKontakte, Captcha Com - and over 8.4 million other types!

You read this - it means it works! ;)
Details on the official website of XEvil.Net, there is a free demo version.

Check YouTube video "XEvil ReCaptcha2"